Enya

   Enya bola moja druhá sučka. Plemeno Nova Scotia Duck Tolling Retrievera. Na Slovensku pomerne málo známy dlhosrstý typ menšieho retrievera, s prekrásnou červeno-orieškovou farbou srsrti, pochádzajúci z Kanady. Enyuška sa narodila sa 29. septembra 2005. Pochádzala z Čiech, z chovateľskej stanice Rudolfovská skála. Jej prvou majiteľkou bola pani Gabriela Kristlová zo Stupavy. Bohužiaľ u nej dlho neostala. Asi 2 roky. Už odmalička sa bála ohňostroja, búrok a streľby a raz počas silvestrovskej noci od strachu z ohňostrojov a delobuchov utiekla a už sa domov nevrátila.

Pán Mário ju našiel pri ceste zo Stupavy, schúlenú v zasneženom jarku a zobral si ju k sebe. Dal jej nové meno – Ajinka. Asi po roku ju bol nútený darovať. My sme sa to dozvedeli cez inzerát na internete. Keďže na veterine sme zistili, že je čipovaná, vedeli sme dohľadať aj meno pani Gabiky a ona nám povedala, že si fenku máme nechať a jej pôvodné meno je Enya.

Najprv sme ju chceli darovať kamarátke Maruške ale napokon Enya ostala u nás ako druhá sučka v našej rodine. Bol jún 2009. Mala vtedy štyri roky. S našou labradorkou Ally sa stali nerozlučnými kamarátkami.

Enya bola veľmi inteligentá fenka a asi za 2 týždne sa naučila poslúchať. Zúčastňovala sa s nami našich pravidelných tréningov a v lete sme spolu boli na letnom výcvikovom tábore na Šintave. Enya bola výhradne môj psík a mala som ju veľmi rada. Jej veľký strach z búrok a bleskov bol však pre ňu aj veľkým handicapom. Raz keď som sa vrátila zo školy som Enyu našla na okennej parapete – z vonkajšej strany - v byte na 6.poschodí. Skoro som skolabovala.Hoci som sa veľmi zľakla, zachovala som si chladnú hlavu a zachránila som ju. Potichúčky som otvorila okno a hovorila som na ňu aby skočila dovnútra. Dobre to dopadlo.

Enya u nás bola naozaj šťastná ale vždy veľmi trpela pri ohňostroji alebo pri búrke a samozrejme aj pri streľbe. V roku 2011 sme s ňou boli na výcvikovom tábore v Trusalovej v Turanoch. Tam naša Ally robila skúšky OVVR – overenie vlohových vlastností retrieverov. Urobila ich výborne. Ale Enya si nezvykla na streľbu aj keď ju tam počúvala celý týždeň a skúšky sme s ňou nemohli absolvovať.

Začal rok 2012. Naša kamarátka Janka nám namaľovala prekrásny umelecký portrét Enyulky. Prešli 4 mesiace. 22.apríla sme boli u kamarátok na obede. Bola nedeľa. Nechali sme obe fenky doma – boli na to zvyknuté. V spálni ostalo otvorené okno, lebo bol teplý deň. Dvere do izby boli zavreté ale nie zamknuté. Z tepla sa chystalo pršať a vonku udrelo pár hromov a bleskov. Vedeli sme že Enyulka sa bude báť a tak sme sa ponáhľali z návštevy domov. To, čo sa zatiaľ stalo, nikto z nás nečakal. Enya si v našej neprítomnosti otvorila dvere do spálne a dostala sa zase až na vonkajšiu parapetu na okne. Potom sa pravdepodobne chcela vrátiť, ale bohužiaľ sa jej to nepodarilo a spadla zo 6.poschodia a zomrela.

Bola to pre nás hrozná bolesť, šok, strata, smútok a dlho sme si vyčítali že sme nespravili všetko preto aby sa niečo také nemohlo stať...ale pochopili sme, že Enyi je už teraz konečne dobre, nič ju netrápi, z ničoho nemusí mať strach...v našich srdiečkach ostane navždy krásna, usmiata a milujúca fenočka Enyulka.